Tajomstvá  Denderského zverokruhu
RNDr. Smutný Pavel http://www.mujweb.cz/Veda/senmut/

Odhaliť zakódované tajomstvo  zverokruhu (zvieratníka), ktorý sa nachádza v chráme bohyne Hátor v Dendere  vyžaduje vykonať správnu astronomickú a historickú interpretáciu záznamov, ktoré sa na zverokruhu nachádzajú.  Môže to byť astronomický objav zásadného významu. Orginál Denderského zverokruhu je v súčasnosti v múzeu Louvre, Paríž, v Egypte ostala len kópia.  Zverokruh v sebe skrýva záznamy najdôležitejších astronomických a súčastne aj  historických udalostí  pre celé ľudstvo a vôbec život na Zemi za posledných niekoľko Zemských precesných cyklov, teda minimálne za posledných 25800 rokov.

Osoby, zvieratá a znaky nachádzajúce sa vnútri a po vonkajšom obvode zvieratníka reprezentujú buď nebeské telesá ako planéty, Slnko, Zem, pásy asteroidov, súhvezdia, desiatu planétu (nazývaná aj Nibiru, Marduk, Faeton, Planéta X...), alebo sú to značky, ktoré ukazujú smer pohybu planét a planéty X, prípadne majú svoj špecifický účel.  Obzvlášť to platí pre polohy X, keď táto križuje (prelieta ponad) dráhy planét slnečnej sústavy.  Podrobnejšie vysvetlenie prečo je tomu práve tak, bude popísané postupne.

 Pohyby planét a aj  planéty X boli zaznamenávané do Denderského zverokruhu takou formou, že bola vždy v určitý deň v roku (napríklad v deň jarnej rovnodennosti...) zaznačená do zverokruhu poloha telesa tak, ako bola viditeľná na oblohe.  Ak napríklad teleso bolo v určený deň vidieť 20 stupňov nad súhvezdím Kozorožca, tak bolo aj do zverokruhu zaznačené ako znak, ktorý leží 20 stupňov nad Kozorožcom v smere do stredu zverokruhu.

Keď sa jedná o dráhy planét za normálnych okolností, tak tieto sa premietajú do zverokruhu ako geometrické vzory  majúce kruhovú symetriu, pričom krivky týchto dráh nikdy nepretínajú stredovú časť veľkého zverokruhu, čiže miesta kde je vnútro cirkumpolárnych súhvezdí. To je približne kruh s posunom 23 stupňov od stredu veľkého zverokruhu ku znameniu Strelca.  Na zvieratníku ale máme znázornené dráhy, ktoré nemôžu byť dráhami planét za normálnych podmienok v slnečnej sústave.

Cirkumpolárne súhvezdia južnej oblohy sú kompletne viditeľné len z južnej zemskej pologuli (z Južnej Ameriky, z južnej Afriky). Podrobná analýza znakov a súhvezdí potvrdila , že v stredovej časti Denderského zverokruhu sú zobrazené súhvezdia, ktoré obklopujú južný pól oblohy, že sú to cirkumpolárne súhvezdia južnej oblohy.  Egypt a teda aj Dendera sú ale situované na severnej pologuli a tak nie je možné, aby severné cirkumpolárne súhvezdia boli zamenené bezdôvodne južnými. Takéto čosi bolo možné, len ak Zem bola pretočená a tak vlastne severný pól sa stal južným a naopak. Pri pohľade do stredu Denderského zverokruhu (obrázok denderasouth) súhvezdia Tukan, Páv a Južný Trojuholník vytvárajú postavu hrocha.  Oktant je dáždnikom (zvinutým zverokruhom), ktorý je držaný rukou hrocha.  Noha koňa je formovaná Mečiarom a Chameleónom.  Veľká hrča v prostrednej časti konskej nohy je Veľký Magellanov Mrak. Vodný Had a Hodiny sú na Denderskom zverokruhu predstavované ako líška takmer sa dotýkajúca sokola a ďalšia líška opierajúca sa chrbtom o paviána.  Pozície a smery zmienených hviezdnych formácii a ich symbolických obrazov sú v zhode so skutočnou mapou južnej hviezdnej oblohy (použitý bol zrkadlový obraz). Uvedené skutočnosti sú presvedčivými faktami toho, že Zem bola (viac krát) pretočená počas zaznamenanej Egyptskej histórie.

Obrázok znázorňuje priemet stredovej časti Denderského zverokruhu do mapy (v zrkadlovom obraze) južnej hviezdnej oblohy (do mapy oblasti okolo južného nebeského pólu)

Každé znamenie, znak vnútri zverokruhu má viac významov. Dôležité je koho, alebo čo predstavuje, ale aj smery ktorými kráča, na čo ukazuje, kam má otočenú hlavu a podobne.

Začnime postupovať po priemete ekliptiky a dráh planét do zvieratníka.

Prvé znamenie (znak), ktorý sa vynára z vonkajšieho kruhu (orbitu) a symbolizuje začiatok postupu do vnútra slnečnej sústavy je lev.  Ten stojí na znaku - symbole vody.  Táto voda môže znamenať vodu komét a asteroidov z  Kuiperovho pásu asteroidov, ktorý sa nachádza miliardy kilometrov za obežnou dráhou Pluta.  Kuiperov pás bol  objavený len pred niekoľkými desaťročiami.

Od leva sa dostávame až k strelcovi (žena s napnutou tetivou luku),  pred vstup do vnútra slnečnej sústavy - medzi planéty.  Šíp ukazuje a mieri na prvý výber pre dráhu planéty X.  Táto voľba závisí od vzájomnej polohy planéty X a Neptúna s Uránom pri prechode X cez, alebo popri orbitálnych dráhach týchto planét.  Ak Neptún a Urán sú pri takomto prechode X ďaleko od pozície planéty X, tak táto planéta pokračuje bez zmeny smeru dráhy k Saturnu a k Jupiteru (kruh so znakom oka - škvrna na Jupiteri).  Vedľa Jupitera je ďalší znak vody, pásu, čo znamená pás asteroidov medzi Jupiterom a Marsom.  Znak Marsu je kruh hneď vedľa.  Pás asteroidov a malých planétok bol objavený tiež relatívne nie veľmi dávno. Pri Jupiteri má X  viac možností pre zmenu tvaru dráhy.  Ak pri prechode X popri orbite Jupitera je tento vo vzdialenejšej pozícii, tak X pokračuje do pásu asteroidov odkiaľ má ešte dve možnosti na zmenu smeru orbitálnej dráhy.

 Jedna z týchto možností je cesta muža držiaceho dlhú barlu.  

Postava vstupuje do planetárnej oblasti v znamení Vodnára.  Táto osoba (X) ide smerom k Slnku (od dráhy Saturna, ktorému sa prideľuje aj súhvezdie Vodnára, popri orbite Jupitera – priradené súhvezdie Strelca) a obieha Jupiter po oblúkovej dráhe.  Ďalší smer pohybu závisí od toho, aké sú vzájomné pozície  planét a planéty X pri jej prechode cez dráhy planét slnečnej sústavy.  Najväčší význam na tvar dráhy X má Jupiter, lebo je najťažšou planétou.  Ak  X akoby predbiehala na svojej dráhe ku Slnku Jupiter, tak tento X pribrzďoval a stočil jej dráhu do ostrejšieho oblúka.  X potom prešla zo znamenia Škorpióna, ktoré je súčastne aj znamením pre planétu Mars k Venuši, ktorej patrí znamenie Váh.  Od Venuši prejde X popri Merkúrovi, ktorého symbolizuje Panna ponad znamenie Slnka - Leva a aj ponad znamenie Raka, ktorý je súčastne znamením Mesiaca.  Dráha cez znamenie Raka, ktoré súčastne symbolizuje aj Mesiac predstavuje aj najbližšie priblíženie k Zemi.  Postava muža s barlou tu výrazne mení smer dráhy aj natočenie.  Znamenie Raka je v zverokruhu oproti normálnej polohe (ako by malo byť), posunuté do stredu zverokruhu o viac ako 30 stupňov.  Tu došlo vlastne k najväčšiemu pretočeniu, alebo len nakloneniu zemskej osi vplyvom gravitačných síl od planéty X.  K prvému nakloneniu zemskej osi došlo už pri prechode postavy zo znamenia Škorpióna do znamenia Váh, lebo aj Váhy sú posunuté o viac ako 30 stupňov  oproti polohe na obvode zverokruhu smerom do jeho stredu.   Tvar dráhy X pri pohybe v blízkosti Slnka (pri pohľade akoby z boku, v smere hlavnej poloosi eliptickej dráhy X ale aj v smere kolmom na tento smer) je vlnovka a celkove sa podobá na symbol Jing Jang z Čínskej mytológie.  Pozri obrázky.  Ak pri prechode X popri orbitálnej dráhe Jupitera tento akoby predbiehal planétu X, tak X je  urýchlená v smere jeho dráhy  a obchádza Slnko po dlhšom oblúku.  

Tu boli opísané extrémne prípady pre orbitálnu dráhu planéty X, keď táto (X) sa priblížila príliš blízko k niektorej z ťažších planét na ich orbitálnych dráhach okolo Slnka.  Počas väčšiny príletov do centra slnečnej sústavy sa ale ťažšie planéty nenachádzajú v takých častiach svojich obežných dráh, kde sa X nemôže k planétam priblížiť na minimálnu vzdialenosť. Obežná dráha X je teda pre väčšinu príletov X do centra slnečnej sústavy len nepatrne deformovaná vplyvmi planét (pri pohľade kolmo na smer hlavnej poloosi dráhy X vypadá táto dráha ako temer nedeformovaná elipsa).

Cesta muža s barlou predstavuje jeden z prechodov planéty X cez vnútornú časť slnečnej sústavy po premietnutí do Denderského zverokruhu.

Rôzne druhy zakrivenia a tvaru dráhy planéty X (pri priblížení do vnútra slnečnej sústavy) spôsobené gravitačnými pôsobeniami planét a to najmä Jupitera na X.

V ďalšej časti sú rozobrané ďalšie možnosti pre pohyb X v slnečnej sústave- ako ich znázorňuje zverokruh a budú vysvetlené mýty o Horovi, Sutechovi, Usirem a podobne z astronomického pohľadu.  Závery ohľadne možných dráh planéty X podľa zverokruhu som vykonal po náležitých astronomických a fyzikálno-matematických výpočtoch a úvahách, po štúdiu orbitálnych dráh dvoj hviezd a troj hviezdnych systémov.  Dráha X je znázornená aj na priloženom obrázku.

Cesta hviezdy (planéty X) v priemete do Denderského zverokruhu znázorňuje jedno z priblížení X do našej slnečnej sústavy

Fotografia Denderského zverokruhu, ktorého orginál sa v súčastnosti nachádza v múzeu Louvre, Paríž.  V Dendere je umiestnená len kópia spomenutého zverokruhu.

Orbity binárnych hviezd (dvoj hviezd)

Každá z dvoch hviezd (dvoj hviezdy) sa pohybuje okolo toho istého bodu, ktorý, sa nazýva ťažisko hmotností systému.  Keplerove zákony pojednávajú o tom, ako každá  hviezda  sa pohybuje okolo ťažiska.

Na obrázkoch dve hviezdy sa pohybujú na svojich eliptických dráhach. Dĺžky poloosí týchto dráh nepriamo úmerne závisia od hmotností hviezd v systéme (na obrázkoch nie je dodržaný skutočný pomer hmotností a teda aj poloosí dráh Slnka a Nibiru, lebo by obrázky neboli názorné, pretože pomer je 1/40).

Apastron  je bod, kde hviezdy sú naj ďalej od seba a pohybujú sa zároveň aj najpomalšie na svojich orbitách.

Periastron je bod, kde hviezdy sú najbližšie k sebe a pohybujú sa zároveň s najvyššími rýchlosťami.

Denderský zverokruh

Keď som po prvý raz porozumel obsahu Denderského zverokruhu bolo mi  hneď jasné, že sa jedná o odkaz dávnej civilizácie, alebo zvyšku čo z nej zostal.  Chceli nám zanechať v zrozumiteľnej forme obraz toho, čo a ako poznačilo ich svet a čo môžeme aj my očakávať v budúcnosti.  Možno že tento zvieratník je časťou takzvanej Thovtovej knihy, ktorej nájdenie sa dlho očakáva.

 Keď  chceme spoznať každú možnosť pre tvar dráhy planéty X cez náš slnečný systém, tak najdôležitejšie je určiť, aké gravitačné sily a z ktorých smerov pôsobia medzi X, Slnkom a planétami slnečnej sústavy.  V prípade vzájomného pôsobenia len medzi dvomi telesami ich dráhy sú elipsy s rôznou excentricitou.  Ak sa ale jedná o vzájomné pôsobenie troch a viac telies, tak ich orbitálne dráhy vypadajú ako dráhy, ktoré sú na priloženom obrázku.  Eliptická dráha Slnka môže dobre vysvetľovať aj precesiu zemskej osi s periódou približne 13000 rokov, prípadne uvádzanú veľkú periódu 26000 rokov. Táto perióda je vypočítaná takto preto, lebo v dnešných časoch máme posuv v zverokruhu približne 1 stupeň a 23 minút za 100 rokov.

Podľa doteraz uznávanej téorie vysvetľujúcej precesiu zemskej osi je táto (precesia) spôsobená vzájomným skladaním gravitačných síl Slnka, Mesiaca a planét pôsobiacich na nie celkom homogénne rozloženie hmoty Zeme.

Podľa mňa ale precesiu spôsobuje zloženie kruhového pohybu Zeme okolo Slnka s eliptickým pohybom Slnka, ktoré je akoby binárnou hviezdou k planéte X.  Napríklad nutácie na precesii u Zeme spôsobuje gravitačná sila Mesiaca a planét (Mesiac raz za 18,6 roka vykoná úplný prechod cez všetky súhvezdia - Mesačná ružica ).   Prečo by precesia mala mať takú dlhú periódu (13000 alebo 26000 rokov v porovnaní s dobou otočenia sa Zeme okolo osi (24 hodín) a s dobou 1 roka otočenia sa okolo Slnka) spôsobenú  nehomogénnym rozložením hmoty a len vplyvom okolitých planét?

Cesta planéty X - cesta gazely /vypadá na zverokruhu ale skôr ako líška alebo šakal/.

Líškina cesta sa možno už začína a ide z vonkajšieho kruhu zverokruhu cez znamenie Leva (Kuiperov pás asteroidov asi 30 až 100 astronomických jednotiek od Slnka) k Býkovi a ďalej po oblúku až k planéte Jupiter (kruh so znakom oka). Tu nakoľko sa jedná o značné priblíženie k Jupiteru, jeho gravitačné pôsobenie spôsobuje výraznú zmenu smeru dráhy X - líšky.  Líška je nútená po oblúku prejsť od muža ktorý ju drží rukou k hrochovi a od neho po otočení sa okolo Slnka zhruba vo vzdialenosti orbitu Venuše od líštičky sediacej na kruhu nad Váhami k líške na saniach. Odtiaľto prejde cez natiahnutú líšku znovu popri Jupiteri a pokračuje cez Barana smerom von z našej  slnečnej sústavy. Táto dráha je znázornená na ďalšom obrázku.  Predstavuje pravdepodobne priblíženie X, ktoré bolo spojené s kolíziu X s Jupiterom. 

Môže to byť ale aj záznam dráhy X počas dní, keď X bola viditeľná na oblohe cez deň ako jasné teleso, čiže keď bola v okolí svojho periastronu (v oblasti blízko pri Slnku). Vtedy na oblohe sa odohrávalo niečo ako naháňačka medzi Slnkom (satelitom obiehajúcim X) a planétou X. Zdanlivo pri pohľade zo Zeme raz o čosi bola vyššie na oblohe nad Slnkom planéta X, raz zase Slnko. X sa nachádzala určitú dobu pred pozíciou Slnka a istý čas za Slnkom (zdanlivo na oblohe).  Takéto nebeské divadlo (boj)  trval (mohol byť pozorovaný zo Zeme) niekoľko mesiacov.

Cesta líšky alebo tiež zobrazenie (v priemete do Denderského zverokruhu) pohybu planéty X (Sutecha) počas prechodu cez slnečnú sústavu v čase, keď nastala kolízia s Jupiterom

Nový astronomický význam najstarších egyptských mýtov.

Po objavoch týkajúci sa k vzájomných polôh  pyramíd v Gíze a Dášure vzhľadom k umiesteniu  rieky Níl aj nedôverčivý a konzervatívny egyptológovia  začali pripúšťať,  že staré pamätihodnosti v Egypte sú kópiou umiestenie  hviezd a planét na nebi.  Iný významný fakt je,  že tieto pozície monumentov sú pravdepodobne také,  aké bolo zdanlivé umiestnenie hviezd na oblohe v čase, keď stavby boli postavené. 

Bohovia v mýtoch sú zviazaní presne s určitými hviezdami a planétami.  Po výskume  Denderského zvieratníka a po matematickom - astrofyzikálnom rozbore  planetárnych obežných dráh a pohybov osí  otáčania planét bolo mi jasné, že Usire je Urán,  Hor je Jupiter, Sutech je planéta X, alebo Saturn (po zmene  obežnej dráhy vyvolanej pôsobením planéty X).  Thovt je Merkúr, Geb je Zem.

Keď sa pozrieme pozorne  na Denderský  zvieratník je tam niekoľko kruhov.  Jeden kotúč - Jupiter je so znakom oka (Hórove oko - škvrna na Jupiteri) vnútri.  Pod týmto kotúčom  je znak vody, ktorý symbolizuje pás  asteroidov medzi Jupiterom a Marsom - ďalším kruhom s postavou .  Zem - Geb je kotúč so skupinou ľudí vnútri.  Títo ľudia sú spútaní, čo znamená, že osud ľudí je už spečatený.  Je tu tiež hneď vedľa zemského kruhu kačka, ktorá je znakom boha Geba - Zeme, čo potvrdzuje že sa jedná skutočne o planétu Zem. Kúsok pred znakom Zeme je postava Sutecha a pisára ktorý píše na tabuľku znak vody a to dokonca štyrmi vlnovkami.  To značí obrovskú povodeň, potopu. Tri vlnovky pod sebou znamenajú aj veľké rozvodnenie Nílu- pre porovnanie. Keď Sutech prechádza blízko popri Zemi je o osude ľudí na nej rozhodnuté. Vzájomná poloha  znakov na zverokruhu obdivuhodne presne kopíruje vzájomnú polohu planét a pásu asteroidov v našej slnečnej sústave. Tento fakt zodpovedá značným astronomickým vedomostiam starých Egypťanov alebo civilizácie, od ktorej vedomosti prebrali, a presnosti zápisu toho, čo videli v kritických chvíľach odohrávať sa na oblohe.  Kotúč dôvtipne symbolizovaný vyzlečenou osobou vo svojom vnútri znamená voľbu pre ďalší pohyb planéty X (vyzlečená postava symbolizuje blízkosť Slnka, zadumanosť značí možnosť voľby)  Váhy pod kotúčom s postavou symbolizujú ohromnú gravitačnú silu Slnka, ktorá udeľuje telesám rýchlosť, zrýchlenie a smer.  Pred a za Levom predstavujúcim Slnko sú skupiny znamení, ktoré značia, ako sa zakrivujú dráhy planét pred a po priblížení k Slnku. 

Tieto zakrivenia zodpovedajú svojou krivosťou (po vykonaní ich projekcie do zverokruhu) skutočnému reálnemu zakrivenia dráh telies pri daných smeroch a určitých rýchlostiach pri priblížení sa  telies ku Slnku.

 Za normálnych okolností planéty sa môžu vyskytovať po obvode zodiaka a aj v jeho vnútri, ale nie v malom kruhu, ktorý je vlastne stredom celého veľkého zverokruhu.  Toto je malý kruh, či skôr elipsa, ktorú opíše zemská os zdanlivo počas celej precesnej periódy na nočnej  oblohe.  Platí to pre zemepisnú šírku Dendery.  Do tejto oblasti cirkumpolárnych súhvezdí sa za normálnych podmienok v slnečnej sústave planéty nedostávajú. Ak tadiaľto Sutech - planéta X alebo Hór - Jupiter prešiel, tak to znamená, že ich dráhy neležali ani približne v rovine ekliptiky alebo nemali tvar elíps s malou excentricitou.

Ako to je s mýtom o bojoch medzi Sutechom a Usireom a medzi Horom  a Sutechom.

V jednej z verzií  prvej bitky bol Usire rozsekaný  Sutechom na 14 kusov.  Jeden kus bol neskôr zjedený  rybou a zvyšok bol po veľkom úsilí poskladaný dohromady a Usire bol na  krátky čas pomocou bohyne Eset a iných bohov znovu oživený.  Hór - Jupiter ale zaujal jeho postavenie a Usire sa stal menej významným bohom podsvetia.  Pri oživovaní Usireho sa ho pokúšali postaviť Eset s Thovtom na nohy (o výsledku sa nehovorí), lebo dovtedy ležal na boku.

 Tieto fakty dobre korešponduje s planétou Urán, ktorá ako jediná v našom slnečnom systéme sa otáča okolo vlastnej osi v uhle skoro 0 stupňov k ekliptike.  Z nášho pohľadu Urán leží teda na boku.

Podarilo sa mi  nájsť jeden obrázok - piktogram kruhov v obilí z Anglicka (objavil sa v lete 1999), ktorý zobrazuje túto prvú bitku veľmi názorne aj s astronomickými dôsledkami.

Tento piktogram je tiež v súlade s  astronomickými poznatkami o vzájomných pôsobeniach binárnej sústavy hviezd. Po oživení Usirea Eset musela použiť umelý falus, aby mohli splodiť potomka - Hóra.  Falus bola práve časť tela o ktorú prišiel Usire v boji so Sutechom. Pri opätovnom pohľade na zmienený piktogram je jasné, že sa jedná o kanál, ktorým X odsával hmotu z Uránu pri maximálnom vzájomnom priblížení.

 V mýte bola veľmi zaujímavá aj skutočnosť, že po bitke Sutech svoj útok na Usireho zdôvodňoval tým,  že Usire išiel  príliš rýchle a preto došlo k boju.  Môže to byť fakt, že orbitálna dráha Uránu bola príliš výstredná (keď je dráha výstrednejšia, tak aj rýchlosť sa mení výraznejšie), alebo mala sklon vhodný pre katastrofu medzi Sutechom - planétou X a Usirem - Uránom. 

V mýte o Sutechovi sa ďalej hovorí, že on má železné kosti a kožu ako hroch.

Keď Sutech bol schopný zničiť Urán,  zraniť Jupitera, tak sa jedná o masívnu planétu s vyššou hustotou (nie asi o plynnú planétu), alebo to je zvyšok z inej hviezdy - neutrónová hviezda.

V týchto mýtoch  boli vojská na oboch stranách. Tieto vojská by mali byť mesiace Uránu, Jupitera a planéty X.

Hor - Jupiter stráca v druhej bitke oko a toto oko bol odhodené  ďaleko na nebo k Thovtovým - Merkúrovým krídlam.  Krídla tu znamenajú pravdepodobne orbitálnu dráhu Merkúra. V tejto bitke bol Jupiter prestrelený  jedným zo  Sutechových mesiacov  alebo  planétou X samotnou. Pozostatkom po tejto udalosti môže byť rýchlo rotujúca škvrna na Jupiteri - jeho oko.  Sutech tu tiež  stráca dva semenníky - mesiace.

Hor bol po týchto bitkách dôležitejším bohom ako Usire, ktorý bol poslaný  do podsvetia.  To môže znamenať fakt že, Usire bol po bitke  menšej hmotnosti a presunul sa na vzdialenejšiu orbitálnu dráhu.  Hor - Jupiter - nová veľká hviezda  sa stala viac významnou.

Sutech - planéta X ale nebol zničený.  To značí, že  sa môže vrátiť.

Fakt že  všetci spomenutí bohovia sa zrodili z Re -  Slnka je významný tiež.  To podporuje kozmogonickú hypotézu, podľa ktorej bohovia - planéty vznikli zo Slnka alebo z inej hviezdy...

Na Denderskom zvieratníku je znázornená aj cesta Sutecha, ktorý počas bojovej naháňačky s Horom - Jupiterom - sokolom sa zmenil najprv na hrocha. Jupiter - sokol ale hrocha našiel a zaboril mu pazúry do hrubej kože.   Sutech sa potom zmenil z hrocha  na líšku a pokúsil sa utiecť z bitky.

Množstvo rozličných ciest na zverokruhu (cesty sokola, hviezdy, líšky, muža s barlou...) je zachytením rozličných udalostí (príletov X, kolízii X s planétami...) počas jedného alebo viacerých precesných cyklov.

Aký je tvar orbitálnych dráh planét keď planéta X je príliš blízko k nim?

Orbitálne dráhy planét menia svoj tvar z eliptického na zvlneno eliptický, pretože gravitačná sila  od X a následne gravitačná sila aj od Slnka menia smery z ktorých pôsobia  pomerne rýchlo. Ďalší dôvod je, že planéty sú neustále nútene zakrivovať svoje dráhy, hlavne keď dráhy X a danej planéty ležia v jednej rovine a sú temer paralelné alebo dokonca ležia na jednej priamke. Skladá sa tu pohyb priamočiary s otáčavým, výsledkom čoho je zvlnená dráha planéty. Pozri obrázky.

Ak X je zhruba 10x ťažšia ako Jupiter a je 10x bližšie k Zemi ako on (predpoklad), tak gravitačná sila od  X je 1000x väčšia a gravitačná slapová 10000x väčšia ako gr. sila od Jupitera. Tento fakt sa prejaví výrazným zvlnením orbitálnej dráhy Zeme.

V našej slnečnej sústave majú planéty zvlneno eliptický pohyb aj za normálnych okolností.  Toto zvlnenie je ale veľmi jemné, takmer nepostrehnuteľné- nemerateľné, pretože vzájomné gravitačné sily medzi planétami (ich intenzity)sú veľmi malé v porovnaní s príťažlivosťou zemskou.  

 Astrológia pri popisovaní účinkov planét (pri  rozmanitých vzájomných konfiguráciách ich polôh) na človeka (ľudí) zachytáva prejavy toho, ako skladanie rôznych gravitačných (možno aj magnetických a iných...) polí pôsobí na organizmy, vývoj osobnosti, psychyku, vývoj plodu a podobne.  Dochádza tu vlastne k skladaniu vlnení (vznikajú stojaté vlny, maximá a minimá, impulzy...).  To že fyzika zatiaľ nevie takéto javy a ich účinky opísať ešte neznamená, že ani nemôžu existovať.

Ak si pozrieme obrázky orbitálnych dráh X a Slnka je zrejmé, že tiež Slnko sa pohybuje počas priblíženia s X  pomerne rýchlo a aj mení svoj smer pohybu..

Výsledkom skladania takýchto pohybov medzi X, Slnkom, planétami je ešte väčšie zvlnenie elipsovitého pohybu planét, X, Slnka.

Ako to je vlastne s Nibiru?

Korekcia niektorých tvrdení a teórii Z. Sitchina a iných autorov.

RNDr. Smutný Pavel v spolupráci so Z. Egrym.

Po prečítaní kníh ako Dvanásta planéta, Návrat ku Genezis,...od autora Z. Sitchina a diel iných autorov napríklad od Wiesnera, Grygara, Wojnara,  Železného a ďalej na základe biblických zdrojov /Kniha Jozueho, Kniha Jóbova, Babylonského eposu Enuma Eliš, legiend, bájí a spisov Egypťanov, Sumerov, Číňanov, Mayov, národa Hopi a podobne, som vykonal astronomicko fyzikálne výpočty a úvahy.

Na základe výsledkov výpočtov a úvah som vypracoval hypotézy týkajúce sa Nibiru, čo je jedno z pomenovaní pre planétu našej slnečnej sústavy, ktorá fyzicky nebola doteraz objavená, ale mnohé skutočnosti nasvedčujú tomu že existuje.

Uskutočnil som konzultácie so Z. Egrym, ktorý je odborník na egyptskú mytológiu, astronomické a astrologické záležitosti, čo mi značne pomohlo pri objasnení niektorých faktov. Moje hypotézy  sa týkajú dráhy Nibiru v slnečnej sústave, jej hmotnosti, objemu, účinkom na Zem a ostatné planéty a mesiace.

Nibiru je planéta alebo nezapálená, prípadne zhasnutá hviezda, ktorá obieha okolo Slnka po eliptickej dráhe s veľkou excentricitou.  Uhol ktorý zviera jej dráha s rovinou ekliptiky je približne 17 stupňov.  Tento uhol by mal byť približne zhodný s uhlom, ktorý zviera rovina dráhy Pluta s ekliptikou. Je to napísané v Enuma Eliš, kde je Pluto premenované po strete s Nibiru na US.M I- ten kto ukazuje cestu. Uhol okolo 18 stupňov zviera aj veľká časť rovín dráh komét s rovinou ekliptiky.

V Enuma Eliš sa ďalej píše, že Nibiru sa vracia na bojisko, čím sa mieni miesto zrážky s Tiamat- planétou, ktorá obiehala okolo Slnka po dráhe niekde medzi Jupiterom a Marsom.  Po prechode cez rovinu ekliptiky /vzdialenosť 2-2,66AU od Slnka/  prechádza Nibiru po oblúkovej dráhe ponad dráhy Marsu a Zeme smerom k Venuši. Tu vo vzdialenosti okolo 30 miliónov km nad Venušou a asi 114 miliónov km od Slnka má Nibiru perihélium.

Ak sa urobí model tejto vzájomnej polohy vidieť, že Nibiru prechádza z miesta bitky /2-2,66AU od Slnka, je to aj podľa Bodeovho diagramu pre vzdialenosti planét od Slnka a aj podľa Enuma Eliš/  približne 15 miliónov km ponad dráhu Marsu a ďalej prechádza ponad obežnú dráhu Zeme asi v 20 miliónov km  vzdialenosti. Od Zeme pokračuje k Venuši, kde vo vzdialenosti asi 30 miliónov km nad ňou má Nibiru perihélium. Z tohto miesta sa po druhej polovici symetrickej dráhy vracia späť smerom k Zem (viď obrázok).

Vzdialenosť dráhy Nibiru od Jupitera je približne 50 miliónov km, od Saturnovej dráhy okolo 200 miliónov km, 400 miliónov km od dráhy Uránu.  Keď X prechádza ponad orbity planét tak aj planéty vplyvom  gravitačnej sily od X konajú proti pohyb a tým vzájomné vzdialenosti sa môžu zmenšiť ešte približne o tretinu.  Hoci sú vzdialenosti medzi  vonkajšími planétami a Nibiru väčšie /ako medzi Nibiru a dráhami vnútorných planét/, vzájomná relatívna rýchlosť je tu podstatne nižšia, a teda aj aj vzájomný pobyt v susedstve je dlhší. Výsledkom týchto faktov je veľmi veľký vplyv Nibiru na všetky planéty v našej slnečnej sústave.  Nie  každý návrat Nibiru do vnútra slnečnej  sústavy, obzvlášť to platí pre vonkajšie planéty, je pre planéty a ich satelity kritický. Pre Zem je nebezpečný –spôsobujúci kataklyzmy /globálne potopy.../ pravdepodobne každý druhý, alebo tretí  /dva zo šesť.../ návratov Nibiru. Len vtedy sú Zem a Nibiru dostatočne blízko dlhšiu dobu.

Fakt, že Nibiru ovplyvňuje každú planétu v našej slnečnej sústave sa nachádza v mnohých legendách a mýtoch rôznych národov sveta. Podľa nich paralelne s kataklyzmami na Zemi bol ešte viac postihnutý Mars /totálne zničená atmosféra, stiahnutý vodný obal, zničený život na planéte/, dokonca zo Zeme nastala viditeľná zmena farby planéty. Venuša pri podobnom strete tiež výrazne zmenila farbu a dokonca na určitú dobu bola viditelná s kometickým chvostom.

Nibiru pôsobí na planéty ale nielen svojou gravitačnou silou, je tu aj gravitačná sila jeho satelitov - mesiacov, ktoré pri vhodnej vzájomnej konštelácii sa môžu priblížiť k Zemi /inej planéte/ na vzdialenosť niekoľko miliónov km.  Nibiru má aj prstenec podobný prstencom Saturnu, alebo Jupitera či Uránu - podľa Enuma Eliš.  Satelity Nibiru obiehajú okolo neho vo vzdialenosti maximálne do 30 miliónov km.

Nemôže to byť viac, lebo v perihéliu by boli prevzaté gravitačnou silou Slnka.  Pás a menšie satelity by sa v príliš malej vzdialenosti od Slnka vyparili.

Čo sa deje s prstencom a satelitmi Nibiru v perihéliu.  Podobne ako u komét, voda a iné zamrznuté látky sa topia a odparujú a spolu s malými kúskami hmoty sú vypudzované /tlakom slnečného vetra, rýchlymi časticami, fotónmi...uvolnenými zo Slnka/ od Nibiru. Vytvárajú kometický chvost a opúšťaju gravitačnú sféru Nibiru.

Keď je priemerná kométa v svojom perihéliu, voda, plyny, častice a kúsky jej hmoty sa uvoľňujú rýchlosťou desiatok ton za sekundu.  Nibiru má prstenec a z tohto prstenca a z atmosféry a satelitov sa môže uvoľňovať v perihéliu milióny krát viac hmoty ako z priemernej kométy. Keď Zem prechádza cez takýto chvost je tu dážď a meteoritický dážď.  Keďže prstenec a satelity sú v prevažnej miere z vody /asi 80percent hmotnosti/, takýto dážď z vesmíru na Zemi môže byť zdrojom prírastku vody v oceánoch. Úroveň morskej hladiny sa zdvihla po potopách vždy približne o 50 až 100 metrov. Sú vedecké dôkazy a aj podmorské terasy ktoré tomu nasvedčujú.

Čo môže spôsobiť Nibiru a jeho súpútnici, keď sú príliš blízko Zeme.

Je to zmena orbitálnej rýchlosti Zeme, jej smeru a tvaru dráhy - iná excentricita, sklon a zvlnenie dráhy.

Ako dôsledok to má zmenu dĺžky roku, zmenu polohy zemepisných pólov, magnetických pólov. V ľudskej histórii sú zaznamenané roky

S dĺžkou 260, 360, 365 dní. Zem sa nakláňa a kolíše, keď Nibiru je príliš blízko, dokonca sa môže pretočiť Zem, takže póly sa vymenia.  Tam kde bol severný je južný a opačne.  Slnko namiesto na východe vychádza na západe...Takéto zmeny sú zaznamenané v egyptskej histórii dva krát.

Ale nielen dĺžka roku ale aj dĺžka dňa sa zmenila pôsobením Nibiru a jeho satelitov.

Ako ovplyvňuje Nibiru vodný obal Zeme, obzvlášť oceány.  Keď je Nibiru v oblasti perihélia, príliš blízko ku Zemi okolo 15 až 35 miliónov km od nej, tak pôsobí tu gravitačná sila od Nibiru a jeho satelitov približne 35 dní z jedného smeru. Slapové sily od nášho Mesiaca  pôsobia len asi 5 hodín zo smeru +-45 stupňov.  Keď čítame Genezis, počas potopy bol dážď trvajúci 40 dní, potom 150 dní voda prevyšovala najvyššie končiare hôr /viac ako 5000m vysoký Ararat/.  Až po 150dňoch voda začala ustupovať/.

 Normálny príliv spôsobený gravitačnými-slapovými silami od Mesiaca môže byť do 20 metrov. Pre veľkosť gravitačného /slapového/ pôsobenia Nibiru na Zem vychádza:

Nibiru pôsobí zo vzdialenosti 40 až 75 krát väčšej ako Mesiac,150 krát dlhší čas /na určitú oblasť povrchu Zeme-+-45 stupňov zdanlivo na oblohe/ a vplyv je 250 krát väčší-5000 metrový príliv./Slapové sily~1/L³,kde L je vzdialenosť Nibiru  od Zeme/

 Pomocou týchto údajov vypočítaná hmotnosť Nibiru je približne  25 násobkom hmotnosťi Jupitera.

Prečo sú nepresné výpočty dráh od Sitchina a aj iných autorov?  Všetci totiž kladú perihélium Nibiru do oblasti pásu asteroidov a malých planétok. Keby tomu tak bolo, Nibiru by mala pri najvhodnejšej konštelácii minimálnu vzdialenosť od Zeme viac ako 100mil. km, čo je skoro vzdialenosť Zem - Slnko.  Sklon jej dráhy voči ekliptike by bol okolo 17 stupňov - maximálne 30 stupňov.  Z takej vzdialenosti by gravitačná sila od Nibiru aj pri hmotnosti okolo 1/40 hmotnosti Slnka bola oveľa menšia ako grav. pôsobenie Mesiaca na Zem a aj pri viac dňovom pôsobení na určitú oblasť povrchu Zeme by účinky nemohli byť také katastrofálne.

V egyptských mýtoch ale aj v historických záznamoch je zmienený aj ďalší dôležitý fakt. Hovorí sa v nich, že počas celej egyptskej histórie ( vrátane vlády bohov a polobohov) Slnko dvakrát vychádzalo na východe a dvakrát na západe.  Ako to bolo možné?

Keď X bola v perihéliu tak, pôsobením svojej gravitačnej a elektromagnetickej sily pretočila Zem.  Južná pologuľa sa ocitla tam kde bola severná a vice versa.  Po prvom pretočení ale mohlo nasledovať druhé. Prečo?  Planéta X prešla najprv z pozície pod ekliptikou po oblúku nad ňu a spôsobila prvé pretočenie.  Z polohy nad ekliptikou sa ale opäť presunula pod ekliptiku a spôsobila druhé pretočenie.  Toto všetko sa udialo z pohľadu zo Zeme v znamení Raka.  Len znamenie Raka je v Denderskom zverokruhu presunuté z pod ekliptiky nad ňu, hoci normálne by tomu nemalo tak byť.  Rak chodí aj spätne (symbol opačného chodu, pretočenia), čo tiež podporuje teóriu pretočenia. Pod znamením Raka je prekopŕcajúca sa postavička, ktorá je tiež dostatočne symbolická. Tieto skutočnosti korešpondujú s babylonskými mýtami a aj s knihou Jóba, kde podľa citácie sa planéta  rozjasní v znamení Raka.

Pri priblížení X k Zemi môže dôjsť teda k dvojitému pretočeniu Zeme, ale ak sa Zem nachádza ďalej od X pri priblížení X k Slnku, tak dochádza len k jednému pretočeniu, prípadne len k rozkývaniu Zeme...

Planéty a súhvezdia

Podľa Sumersko - Chaldejskej tradície planéty vládnu zvieratníkovým súhvezdiam.

Každá z najbližších planét pritom vládne dvom súhvezdiam.   Mesiac a Slnko majú pridelené ale len po jednom zvieratníkovom súhvezdí.

Ako vypadá toto priradenie:

Saturn - Kozorožec a Vodnár                                   Slnko - Lev

Jupiter- Strelec a Ryby                                             Mesiac - Rak

Mars - Škorpión a Baran

Venuša - Váhy a Býk

Merkúr - Panna a Blíženci

Po priradení planét k súhvezdiam a zakreslení do zverokruhu je dobre vidieť prečo máme práve takéto pridelenie.  Astronómovia nám vlastne zakreslili na mape hviezdnej oblohy dráhu telesa ako ju videli prechádzať cez jednotlivé súhvezdia popri pozíciách planét na nebeskej nočnej oblohe.  Znaky pre planéty zobrazujú symbolicky dráhy jednotlivých planét tak, ako mali vypadať a ako sa zmenili pri prielete Nibiru popri každej planéte, prípadne z ktorého smeru od Slnka planéta X preťala orbitu konkrétnej planéty.  Znaky pre súhvezdia znázorňujú skratkovite tvar dráhy planéty X pri prechode cez jednotlivé súhvezdia, alebo čo sa počas tohto prechodu odohralo na Zemi, ako sa menila rýchlosť pohybov, ich smery a podobne.  Pozri obrázky.

Pri opakovanom pohľade na Denderský zverokruh doplnený o symboly pre planéty a súhvezdia vidieť, že planéta X prišla do slnečnej sústavy zo súhvezdia Kozorožca alebo Vodnára, teda v tomto súhvezdí prekročila orbitu Saturna.  Pri prechode orbitou Jupitera v súhvezdí Strelca zrýchlila a prešla cez orbitu Marsu a Venuše - súhvezdie Váh popri Merkúrovi a Slnku v súhvezdí Leva kde mala perihélium, asi 30miliónov kilometrov nad dráhou Venuše. Potom X opäť preťala orbitu Merkúra ale v znamení Blížencov. Dráhu Venuše ďalej prekročila v Býkovi, orbitu Marsu v Baranovi, Jupitera v Rybách a vychádzala von z pozorovateľnej oblasti do vonkajšieho vesmíru cez orbitu Saturna v Kozorožcovi alebo vo Vodnárovi.

Podľa znakov pre planéty a podľa smeru krížikov vidno, že X preťala dráhu Merkúra a Venuše zo strany od Zeme, že teda perihélium X bolo niekde medzi Zemou a Venušou.  Znaky pre Jupiter a Saturn znázorňujú pôvodný smer ich dráh a ich deformácie pri prechode Nibiru.

Pri znakoch pre súhvezdia je dobre zrejmé, že napríklad v Rakovi došlo k pretočeniu alebo rozkývnutiu Zeme - dve pretočené šestky, spätný chod Raka, číslo 66-číslo človeka...Pri Merkúrovi - súhvezdí Panny vďaka zakríveniu dráhy X od Jupitera, pričom môže X prejsť popri Slnku vnútorným ale aj vonkajším oblúkom...

Denderský zverokruh v priemete do lineárnej podoby

Súčasťou výzdoby chrámu bohyne Hátor v Dendere sú aj rytiny na stenách, ktoré zobrazujú znamenia zverokruhu v lineárnej podobe.  Pozri obrázky.  Znamenia sú na reliéfe vyobrazené v pravidelných odstupoch, pričom sú akoby v pohybe smerom od osôb, ktoré symbolizujú nebeskú oblohu.  Sú to postavy bradatého muža a ženy (alebo mladého muža), ktorých odevy sú pokryté hviezdami.  Postavy svojimi pohľadmi a rukami zadávajú smer pre pohyb znamení.

Ženská ruka určuje smer pohybu od Kozorožca cez Strelca, Škorpióna až po Leva.  Bradatý muž zadáva smer pohybu pre znamenia od Vodnára cez Ryby až po Raka, čiže v protismere k predchádzajúcej skupine znamení.  Prečo je tomu tak?

Planéta X pri svojom priblížení, ktoré bolo zaznamenané do zverokruhu pretočila Zem. Severný pól sa stal južným a južný severným.  Dôsledkom toho bolo aj to, že Slnko začalo vychádzať nie na východe ale na západe.  Južné súhvezdia sa stali severnými a severné južnými.  Precesný pohyb súhvezdí zmenil smer o 180 stupňov a znamenia sa teda vtedy začali pohybovať opačným smerom.  Táto zmena sa podľa zverokruhu odohrala v znamení Raka, pričom Rak ako jediné znamenie na reliéfe je vysunuté zo smeru ostatných súhvezdí.  Pri Rakovi je znázornené teleso s kometickým chvostom, čo výstižne symbolizuje X pri jej priblížení do vnútra slnečnej sústavy. Ak považujeme precesný pohyb za pomerne plynulý, tak k pretočeniu Zeme podľa tohoto zvieratníka došlo pred asi o čosi menej ako 11000 rokmi.  Plynulosť precesie je ale pri priblížení X k Zemi narušená, takže tento údaj môže byť zavádzajúci.  Ďalším dôležitým symbolom je dvojitá špirála, alebo akoby na koncoch spojené dve osmičky.  Táto krivka nasleduje za znamením  Panny a symbolizuje tvar dráhy X ako sa javí pri pohľade zo Zeme na nebeskú oblohe, a ako som ho aj opísal v predchádzajúcich textoch. 

Je tu použitá na zverokruhu dvojznačnosť, keď pretočenie v znamení Raka môže symbolizovať každé pretočenie Zeme, keď je X v periastrone, čiže pri pohľade zo Zeme je X v súhvezdí Raka, alebo je to záznam udalosti, ktorá sa odohrala keď Zem bola v Rakovi (teraz sme v znamení Rýb).

Astronomické riešenie  záhadnej maľby na strope hrobky Senmuta.

Tajomný výjav sa nachádza v hrobke patriacej slávnemu staviteľovi, astronómovi a súčastne blízkemu priateľovi kráľovnej Hatschepsut v jednej osobe. Názory egyptológov sa tu rôznia.

V strede výjavu sa nachádzajú tri hviezdy pásu súhvezdia Orión.  Pod týmito hviezdami je postava Sah-Orión. Pred ním je súhvezdie Hyády a za ním súhvezdie Sírius-Sopdet.

Keby sa na maľbe jednalo len o znázornenie dráh planét počas pravidelných obehov okolo Slnka, tak zápis by sa neodohrával na takej malej časti oblohy len v okolí súhvezdia Orión.

Taktiež sa tu nepojednáva len o konjunkciu planét v tejto časti oblohy, lebo tá sa môže odohrať len podstatne vyššie nad pásom súhvezdia Orión, a to približne v rovine ekliptiky.

Na strope je s veľkou pravdepodobnosťou znázornená  dráha telesa, ktoré sa pohybovalo na oblohe podobne ako kométa. Egypt ako veky pretrvávajúca ríša sa v priebehu jeho histórie stretol s mnohými jasnými kométami na oblohe.  Dobre vyškolení astronómovia aj bez použitia špičkovej techniky boli pripravení takéto úkazy presne astronomicky zaznamenať. 

Podľa pohrebných textov z pyramíd bol Sah - Orión dušou Usireho a oblasť, kde je toto jasné súhvezdie pokladali za veľmi vhodné miesto na to, aby sa tam odobrali duše mŕtvych kráľov po traumách smrti a znovuzrodenia /citácia z Mystérium Orióna od R. Bauvala a A. Gilberta/.

Prečo je toto súhvezdie vhodné na odchod a príchod kráľov, bohov a teda aj planét?

Stačí len vhodne pospájať hviezdičky na freske ako v detskej omaľovánke a pred nami sa objavia deformované dráhy eliptického charakteru patriace pravdepodobne planéte X.  Sú tu zobrazené aj pozície planét a sú priradené k dráhe X v bodoch, keď X prechádzala  najbližšie popri nich.

Umelec nám tu zanechal stopu po tom, čo sa odohralo na nebeskej oblohe v dávnych dobách a čo životne ovplyvnilo ľudské dejiny.  Sú to všetko dráhy charakteru, ako sú zobrazené aj na predchádzajúcich obrázkoch.

Nepripadá vám tvar tela draka (čínska pohrebná keramika so symbolom prilietajúceho boha smrti v strednej hornej časti obrázku) obzvlášť podobný na vypočítaný tvar dráhy planéty X?  Priesek tela draka s centrálnym kruhom symbolizuje prechod planéty X popri približne kruhových orbitách planét. Jedná sa tu o pohľad na elipticky tvarovanú dráhu planéty X z boku, v smere hlavnej poloosi dráhy X.

Zvýjajúci sa had na Mayskom Kódexe, ktorý chrlí vodu a ľad (u Mayov v strednej Amerike takmer na rovníku) by mohol tiež čosi napovedať.

Planéta X tvorí so Slnkom vlastne dvoj hviezdu, pričom obežná doba X je rádovo tisícročia a dráha X je štandardne veľmi pretiahnutá elipsa. Dráhy vnútorných planét okolo Slnka sú zobrazené ako koncentrické elipsy na jednom konci deformované extrémnym pôsobením X pri jeho priblížení.  Slnko ako proti hviezda v binárnom systéme  vykonáva tiež proti pohyb, a keďže obežná doba X a teda aj Slnka je veľmi dlhá, tak polomer, alebo skôr hlavná poloos dráhy Slnka je tiež značná, okolo 500 miliónov km. Priemety medzí tejto dráhy symbolicky zobrazuje štvorec, ktorý je v strede obrázku a v jeho vnútri sú dráhy Merkúra, Venuši, Zeme, a aj tri pozície Marsu. Tieto tri hviezdičky môžu tiež symbolizovať tri dni roka, počas ktorých bola vždy zaznamenávaná poloha X na oblohe.  Keby sme na obrázku mali do činenia len s efektným prechodom nejakej jasnej kométy cez slnečnú sústavu, neboli by dráhy vnútorných planét zakrivené do tvaru elíps.  Hmotnosti aj najjasnejších a najťažších komét sú veľmi malé na to, aby bez nárazu do planéty mohli ovplyvniť jej dráhu.

Na dráhach X pri jej približovaní sa k Slnku sú vyznačené aj pozície planét v miestach, kde X sa približuje k ich orbitám. Sú tu symboly /sokoly/ pre pozície Jupitera, Saturna a aj Uránu.  Stĺpce vyznačujú vzdialenosť od Slnka v Astronomických jednotkách.  Platí to pre strednú časť výjavu, konkrétne pre zobrazenia vo veľkom obdĺžniku.

Vedľa značiek planét sú symboly označujúce vzdialenosť X od Slnka pri danej pozícii na oblohe v rokoch.  Po prepočte ako rýchlo by sa pohybovala kozmická loď, keby mala rýchlosť zodpovedajúcu extrémne eliptickej, temer parabolickej dráhe okolo Slnka, podobne ako je to u X vychádza, že údaje presne súhlasia so záznamami pre dráhu X na strope hrobky.

X priletela k Zemi od Jupitera približne za rok-jedna palička.  Od Saturna k Jupiteru letela 3 roky-tri paličky.  Od Uránu k Saturnu letela  6 rokov-dva krát tri paličky!!!

Prečo sú eliptické dráhy na strope deformované, akoby zvlnené?

  Pri  pohybe X do stredu slnečnej sústavy, Slnko vykonáva proti pohyb a podobne aj Zem ktorá sa pohybuje okolo Slnka. Polohu X pri pohybe na oblohe maliar teda zachytil tak, ako ju videl, čiže aj  so zdanlivým posunom spôsobeným Zemou.  Zem vlastne po pol roku sa presunie o 300 miliónov km raz naľavo a raz napravo vzhľadom k Slnku a teda aj k X.

To spôsobuje jedno zo zvlnení na dráhe X, čo aj pekne vidno.  Ďalšie deformácie na dráhe X spôsobuje proti pohyb Slnka- akoby prehnutie v strede na orbite X a vplyvy ostatných planét.

Ak X pri priblížení sa do vnútra slnečnej sústavy nie je brzdená priblížením sa k nej zozadu od planét, najmä Jupiterom, tak obehne okolo Slnka normálne z vonkajšej strany, alebo vďaka pôsobeniu planét akoby z boku preletí slnečnou sústavou a pohybuje sa po dráhe tvaru osmičky okolo Slnka.

Ak pri priblížení sa do stredu slnečnej sústavy sa  X pohybuje tak, že Jupiter je jej akoby v závese, tak pod vplyvom gravitačnej sily od Jupitera môže byť dráha X zatočená extrémne do vnútra a X obíde Slnko po vnútornom oblúku a tvar jej dráhy potom vypadá (pri pohľade z boku v smere hlavnej polo osi dráhy X) ako symbol Jing Jang alebo naša galaktická špirála.

V strednej hornej časti maľby oddelenej od zvyšku vodorovnou čiarou je zobrazená dráha X počas jej príchodu do slnečnej sústavy, a to vždy pomocou zakreslenia zdanlivej polohy hviezdy na oblohe . Takéto zakreslenie bolo vykonané presne v určité dni roka.  Jednalo sa tu asi o zakreslenie počas jarnej a jesennej rovnodennosti, prípadne aj počas zimného slnovratu.

      Krivka idúca popod vodorovnú čiaru má v sebe už zahrnutú kompenzáciu dráhy X o posuvy na oblohe spôsobené pohybom Slnka po eliptickej dráhe.  Priemer obežnej dráhy Zeme okolo Slnka sa na maľbe premieta do horizontálneho odstupu hviezdičiek nachádzajúcich sa vedľa seba a zaznamenaných do hornej časti maľby v rôznych častiach rokov.  Červená čiara na obrázku senmutpce eliminuje posuvy Zeme počas roka.  Miesta kde sa krivky pretínajú sú vlastne prechody X  cez rovinu ekliptiky.

Keďže prechody X cez ekliptiku nie sú symetricky položené vzhľadom na polohu Slnka, tak dráha X nielenže má sklon voči ekliptike okolo 17 stupňov ale je aj akoby naklonená do boku.  Rýchlosť X tiež prispieva k tejto nesymetrii, lebo v tejto časti orbity sa X pohybuje rýchlejšie ako pri prílete do perihélia.

Vďaka náklonu dráhy sa X po prechode okolo Slnka potom zdanlivo po oblohe presúva do oblasti nad alebo pod pásom Orióna.  Vo vzdialenej časti svojej orbity X sa po oblúku znovu vracia do polohy odkiaľ k nám prichádza.  Pozri obrázky. Priemet celej popísanej dráhy ako sa javí na oblohe je deformované číslo 8, alebo dokonca ako dve na koncoch spojené osmičky

Zvlnená dráha stredom obrázka v smere stĺpca prechádzajúceho popri rohoch býka je zrejme dráha X na oblohe  počas dňa.  Prechádza totižto ponad čiaru ekliptiky.  Je to dráha X v jej perihéliu.

 Oblasť okolo súhvezdia Orión nebola  vybraná za pohrebisko bohov a teda aj planét náhodne.  Je to vlastne sektor oblohy z ktorého prichádza alebo odchádza planéta X.  Odtiaľ X môže tiež priniesť ako svoj satelit-mesiac aj inú planétu, a za vhodných okolností pri priblížení k Slnku alebo k niektorej z planét tento satelit stratiť.  Do zóny okolo súhvezdia Orión a Sírius-Sopdet nazvanej Duat zrejme aj odchádzajú planéty, keď sa pripoja ako obežnice k X.

Oblasť okolo Orióna je pravdepodobne aj oblasťou a smerom, kde je gravitačná sila Slnka najviac eliminovaná gravitáciou od telies a hmoty z tej  časti oblohy. Dráhy všetkých telies obiehajúcich okolo Slnka v extrémnych vzdialenostiach majú asi tendenciu v priebehu časov pod vplyvom gravitačných síl zo spomínaných súhvezdí natočiť sa do tohto smeru.

Výpočty pre periódu obežnej dráhy planéty X  a pre hmotnosť X. 

Na základe podrobnej analýzy a z grafického a textovo znakového rozboru maľby na strope Senmutovej hrobky vyplynuli nasledujúce výsledky.

Planéta X sa pohybuje okolo Slnka po mierne deformovanej eliptickej dráhe.

Deformácie na tejto elipse sú spôsobené najmä vplyvom planét slnečnej sústavy a gravitačnou príťažlivosťou od systému Síria. Deformácie na zobrazenej krivke sú spôsobene aj precesiou a pohybom Zeme okolo Slnka.

Slnko ako proti hviezda v binárnom systéme s X sa pohybuje tiež po deformovanej eliptickej dráhe, pričom tento pohyb je spôsobený gravitačnou príťažlivosťou od X.

Eliptická dráha Slnka je zmenšenou kópiou dráhy X, a na základe analýzy maľby sa dajú odvodiť dĺžky poloosí pre eliptickú dráhu Slnka a tiež dĺžka vedľajšej poloosi eliptickej dráhy X.  Označenie je podľa obrázku senmutpce13. 

Šírka zvislých tenkých stĺpcov vyznačuje 150 miliónov km.  Krajné body poloosí eliptickej dráhy Slnka boli v príslušných stĺpcoch  označené hieroglyfickými značkami, znakmi podobnými na písmeno n.   Planéty sú označované symbolmi sokolov a hviezdami, pozície X sú zaznamenané hviezdami.

Pre hlavnú poloos elipsy dráhy Slnka platí:             a_s = BH/2 = 520 miliónov kilometrov

Dĺžka vedľajšej poloosi pre dráhu Slnka je:             b_s = DF/2 = 110 miliónov kilometrov

Dĺžka vedľajšej poloosi pre dráhu X je:                   b_x = WY´ = 4300 miliónov kilometrov

Na základe podobnosti pre hlavnú poloos X platí:   a_x = (b_x/b_s).a_s = 20,250 miliárd kilometrov

Výpočtom podľa Keplerovho zákona kde (T_x/T_z )² = (a_x/a_z)³ ,vychádza pre  obežnú dobu planéty X čas 1580 rokov.  

T_z a a_z  sú perióda (jeden rok) a hlavná poloos (vzdialenosť Zeme od  Slnka)  pre dráhu Zeme okolo Slnka.

Slnko na vnútornej malej elipse a X na vonkajšej veľkej elipse majú rovnakú periódu obehu a tak podľa vzťahu s = a.t²/2  platí aj  s_x/s_a =  (k.M_x/R²)/(k.M_s/R²) = a_x/a_s,  kde R je vzájomná vzdialenosť Slnka a planéty X.  M_x a M_s sú príslušné hmotnosti. Pre hmotnosť X potom vyplýva, že tá je približne 1/40 hmotnosti Slnka alebo ináč 26 hmotností Jupitera.

Keď vychádzame z inej podobnosti, kde ako pozorovatelia zo Zeme vidíme vlastne b_x v pomere (19 : 4,3) k šírke pásu Orióna, pričom šírka pásu Orióna je približne 2,7 stupňa , tak b_x vidieť zo Zeme pod uhlom 11,94 stupňa a pre a_x = b_x / tg uhla = 20,330 miliárd km.

Pre periódu obehu X potom z Keplerovho zákona vychádza T = 1585 rokov.

Z posunov polohy Slnka ako je zaznamenaná na skúmanej hviezdnej mape vyplýva, že sa tam jednalo aj o posuv v  polohe Slnka zapríčinený precesiou zemskej osi. Pozri uhol FM&.  Ak zaznamenaný posuv za polovicu periódy bol 10,5 stupňov, tak perióda sa rovnala približne (25800rokov / 360 stupňov).21 stupňov, čo je 1505 rokov.

Na dolnej časti maľby severného panelu zo Senmutovej hrobky je znázornených 17 príchodov planéty X (postavy osôb s guľami nad hlavami) za  25800 rokov, teda za precesný cyklus. Na jeden cyklus podľa toho vychádza 1518 rokov.  Veľkosti gúľ nad hlavami nie sú ale rovnako veľké a rozstupy osôb sú rôzne, čo symbolizuje nepravidelnosti v dĺžke trvania obežnej doby planéty X a tiež rôznosť zdanlivých veľkostí X pri jednotlivých pozorovaniach.  Tmavočervená farba použitá pre vyfarbenie väčšiny  gúľ nad postavami, zobrazuje pravdepodobne aj skutočnú farbu X a tým súčastne napovedá o teplotných pomeroch, prípadne o povrchovej stavbe X

Zaznamenaný príchod X (stredná horná časť na obrázku Elunar) je označený ako príchod na konci znamenia Býka. Symbolizuje to muž s oštepom mieriacim na koniec znaku Býka.

Teraz je asi 1500 rokov zo znamenia Rýb, čiže zápis bol urobený pred približne 3500 rokmi, čo sa zhoduje s historickým datovaním.

Niektoré symboly naznačujúce tvar dráhy X, prípadne aj proti pohyby Slnka a planét sa nachádzajú na maľbách v pohrebných komorách egyptských faraónov ale aj na čínskej pohrebnej keramike.  Pozri obrázky ovalisland2, vk17, vk19_2, vk2, vk10, chinese1 v anglickej verzii webovskej  stránky.

Všetky  základné číselné údaje pre výpočty sú s presnosťou približne 10 percent. Vypočítané hodnoty majú percentuálnu odchýlku okolo 20 percent.

Pre dosiahnutie väčšej presnosti výpočtov sa všetky merania budú musieť  zopakovať  priamo v Egypte v Senmutovej hrobke, nakoľko použité fotky a obrázky môžu vykazovať nezanedbateľné skreslenia.

Zobrazenie veľmi pripomínajúce Denderský zverokruh (znaky pre zvieratníkové súhvezdia obklopujúce postavu bohyne Nut, čiže nebeskú klenbu, či oblohu) sa nachádza na veku sarkofágu z Egyptských Téb.  Je tu tiež znázornená zmena smeru pohybu voči zverokruhu v znamení Raka.  Prsníky Nut svojim tvarom pripomínajú tvar proti pohybu Slnka v binárnej sústave s X, pri priblížení X do centra slnečnej sústavy (tri oblúky  okolo bradaviek  symbolizujú dráhy vnútorných planét).  Keď sa pozrieme na tvar držania rúk a nôh u Nut, tak pri kúsku fantázie vidieť tvar orbitálnej dráhy X.  Muž s oštepom pichajúcim do boku znamenia Býka na dolnej časti obrázku znázorňuje zrejme čas, kedy v znamení Býka bol záznam urobený.  Je to analogická symbolika ako bola použitá pre zapísanie času zobrazenia na severnom paneli stropu v Senmutovej hrobe.

Súvislosti medzi vyhynutím d inosaurov pred 65 miliónmi rokov, zrážkou kozmického telesa so Zemou pred vyše 200 miliónmi rokov a Síriom.

Podľa pomerne presných výpočtov vedcov sa datuje vyhynutie dinosaurov spôsobené impaktom masívneho asteroidu v oblasti Mexického zálivu do obdobia pred 65 miliónmi rokov.  Iná oveľa deštruktívnejšia katastrófa sa odohrala pred vyše 200 miliónmi rokov.  Svedčí o tom pomerne mladý vek hornín zo dna Tichého oceánu (približne 200 miliónov rokov), hoci pevninské horniny sa datujú až do obdobia spred 3 miliárd rokov.  Pred 200 mil. rokmi došlo teda k stretu našej Zeme s podstatne masívnejším telesom.  Aký je tu súvis s dvoj hviezdou Síria?

Hviezdy pásu Orióna a Sírius sú hviezdy, ktoré sa relatívne najmenej pohybujú voči našej slnečnej sústave.  Slnko sa pohybuje s relatívnou rýchlosťou 19,4 km za sekundu voči okolitým hviezdam, pričom tento pohyb smeruje do súhvezdia Herkules, ktoré leží na oblohe oproti Oriónu.  Tieto fakty svedčia o tom, že Slnko sa pohybuje buď smerom k pásu Orióna a k Síriom, alebo v smere od nich. Sírius A a B s hmotnosťou spolu 3,4 násobku hmotnosti Slnka a oblasť pásu Orióna sú aj najsilnejším zdrojom gravitačnej príťažlivosti pre našu slnečnú sústavu.  Na základe týchto faktov vyplýva, že Slnko so systémom Síria a sústava Centauri môžu tvoriť multi hviezdu a Slnko teda obieha okolo systému Síria!

Štúdium histórie zapísanej do ľadu

Ako môže ľad z Grónska a z Antarktídy potvrdiť existenciu planéty X, nazývanú aj Nibiru, Nimiru, Nemesis, Marduk, Maldek, Featon a podobne?

Po vykonaní analýzy výjavov zobrazených na severnom paneli stropu v Senmutovej hrobke (obrázok Elunar) vyplynuli nasledujúce závery.

Gule nad hlavami postáv, ktoré sa nachádzajú v zástupe na spodnej časti severného panelu predstavujú jednotlivé prílety planéty X (na jej obežnej dráhe) do vnútra slnečnej sústavy.  Je tu zobrazených 17 príchodov X (naznačených možno až 18, pretože je tu ešte akoby pripravené jedno miesto) počas celého precesného (zodiakálneho ) cyklu (približne 25800 rokov). Tento cyklus symbolizuje na maľbe napríklad aj hroch so zloženým dáždnikom, ktorý po rozopnutí vytvorí celý zverokruh.  Podobná symbolika je použitá u Denderského zverokruhu.  Obežná doba okolo Slnka pre X z predchádzajúcich údajov vychodí (25800/18), čiže okolo1500 rokov, alebo o čosi menej (približne 1430 ak uvažujeme 18 príletov za 25800 rokov).  Gule na výjave sú zobrazené v rôznej veľkosti a aj v mierne odlišných vzdialenostiach.  Odzrkadľuje to skutočnosť, že X pri jednotlivých príletoch prelietala ponad dráhu Zeme  pri rôznych vzájomných vzdialenostiach a polohách Zeme voči X a aj obežné doby X sa menili v určitom intervale.  Keďže X má veľmi excentrickú dráhu a sú tu aj vplyvy planét našej slnečnej sústavy, prípadne prejavuje sa nezanedbateľne aj gravitačný ťah od najbližšej hviezdnej sústavy, tak perióda pre X sa mení zhruba v intervale od 1000 do 2000 rokov, pričom väčšina obehov je s periódou okolo 1500 rokov.  Nezanedbateľná je aj skutočnosť, že orbitálna dráha X pravdepodobne rotuje okolo svojej hlavnej poloosi, čo má za následok, že X prichádza do slnečnej sústavy pod uhlami, ktoré sa tiež menia v hodnotách z určitého rozsahu. Táto rotácia eliptickej dráhy X okolo svojej hlavnej poloosi má na svedomí, že raz za približne 12900rokov, prípadne za 25800 rokov sú priblíženia X k Zemi extrémne tesné a má to katastrofálne následky (pozri obrázok Star-map16orbitslov z predchádzajúcej časti).

Podľa výsledkov výskumov urobených najmä na základe rozborov vzoriek ľadu z ľadovcov v Grónsku a v Antarktíde, vyplýva, že počas histórie ľadovcov sa  vyskytovali prudké teplotné a klimatické zmeny.  Prudké výkyvy teplôt sa vyskytovali v intervaloch priemerne o čosi menej  ako 1500 rokov (pozri priložené grafy).  Najvýraznejšia teplotná zmena trvala približne medzi rokmi 11500 pred Kristom až 9500 pred Kristom.  Jednalo sa o obdobie s poklesom priemerných ročných teplôt okolo 20 stupňov Celzia.  Roky okolo 9500 pred Kristom sa zhodujú aj s údajom podľa Herodota, ktorý ho spája s katastrofickým koncom Atlantídy spojeným s prívalmi vôd. Tento údaj Herodotos prevzal od Egyptských kňazov.

Podľa grafov a záznamov uvedených aj na web. stránkach: 

http://www.gisp2.sr.unh.edu/GISP2/,

http://www.gisp2.sr.unh.edu/GISP2/DATA/fancy.html,

sa vyskytlo do 24 extrémnych teplotných zmien medzi 40000 rokov p.K. až 10000 rokov p. K.  výrazné teplotné zmeny boli teda približne v intervaloch  o čosi viac ako 1250 rokov.  Najvýznamnejšie sú kladné teplotné píky, kde je zrejmé, že póly vtedy museli byť posunuté, alebo preliate vodou, čo spôsobilo výrazné oteplenie na niekoľko rokov, prípadne aj na dlhšie.  Grafy, údaje a informácie použité pre tent výskum sú na:

Greenland Ice Sheet Project 2 GISP2).

Ak chcete porovnať tieto výskumy s podobnými štúdiami, tak uvádzam niekoľko web. stránok, kde sú patričné publikácie.

http://www.antdiv.gov.au/science/glacio/issues_glacio/index.html

D:\NOVA Online Warnings from the Ice Stories in the Ice.htm 

Graf z: Warnings from the Ice Stories in Ice.htm

Kedy sa začalo priame pozorovanie príchodu planéty X do oblasti viditeľnosti?

Začalo sa to približne 7 rokov a 100 dní pred príletom X do svojho perihélia ( periastronu), čiže do miesta najbližšej vzdialenosti X voči Slnku.  Prečo vtedy?  Presne tento časový úsek je zaznačený na severnom paneli ako sektor kruhu.  Je tu zobrazený aj muž, ktorý špicom kopije ukazuje presný bod pre začiatok záznamu polohy X do hviezdnej mapy, ktorá má tvar veľkého obdĺžnika tvoriaceho podstatnú časť južného panelu stropu v Senmutovej hrobke.  Bod na ktorý mieri kopija je medzi značkami (dve dvojice čiarok ohnutých do oblúka), ktoré sú použité aj na hviezdnej mape za rovnakým účelom.  Podľa šírky stĺpcov je pravá hrana veľkého stredného obdĺžnika vo vzdialenosti približne 2,3 miliardy km a súčastne podľa hieroglyfov vyznačujúcich čas po príchod X do perihélia je to 7,3 roku.  Takže X bola vo vzdialenosti približne 2,3 mld. km v čase 7,3 roku pred príletom do perihélia.  Prečo 7,3 roka?  Sektor ktorý má 3,5 stupňa je vlastne    3,5 / 360 z kruhu, ktorý je jednou polovicou cyklu X (predstavené zobrazením znaku býka ako deformovanej elipsy, pričom rohy býka symbolizujú druhú polovicu orbity X, dobu zhruba 750 rokov). 750 rokov je tiež aj približne jedna dekána, čiže 10,5 stupňa z 360 stupňov, ktoré predstavujú celý zverokruh a teda aj jeden precesný cyklus, ktorý trvá približne 25800 rokov.  7,3 roka je teda (3,5/360).(10,5/360).25800roka.   Správnosť výpočtu potvrdzujú aj hieroglyfické údaje na hviezdnej mape, kde značky (po  tri pozdĺžne čiarky pod hviezdami reprezentujú 2x po 3 roky, plus pre časť dráhy X od Jupitera do perihélia približne1,5 roku, to je zobrazené ako čiarka a polkruh pod pozdĺžnym symbolom guľky s chvostom).

Ďalším nepriamym dôkazom, že prepočet  bol uskutočnený správnym spôsobom je hroch, ktorý je namaľovaný ako postava stojaca vedľa sektoru a držiaca zvinutý dáždnik, ktorý je symbolom pre zverokruh.  Podobné značenie je použité aj na Denderskom zvieratníku.

Senmutova hrobka a veľká pyramída v Gíze.

Pri pootočení obrázku Senmutpc13 o 90 stupňov, (hviezdna mapa z južného panelu stropu Senmutovej hrobky) a po zvýraznením niektorých dôležitých spojníc bol Senmutpc13 upravený na  obrázok Senmutpc13pyramid.  Pri pozornejšom pozretí sa na tento obrázok vystúpi z pozadi silueta Chufevovej pyramídy. Ľavú hranu Chufevovej pyramídy (na hviezdnej mape Senmutpc13pyramid) tvorí spojnica Síria (hviezda v ľavom dolnom rohu veľkého štvorca, nad ktorou je hieroglyfické meno Síria) s rohmi býka a s ľavým okrajom lode nad Hyádami.

 Náklony strán na maľbe zodpovedajú sklonom  stien pyramídy. 

 Smer pohľadu postavy (Usire - Orióna) je aj smerom pre šachtu smerujúcu z Komory kráľa na Zeta Orionis z Oriónovho pásu.

 Ruka, oči a špica  lode Usireho - Orióna  vyznačujú smer, ktorý je smerom ďalšej šachty vo Veľkej pyramíde.

 Postava Eset  (ktorú privádza Usire) má nad hlavou kruh, ktorý polohou na obrázku presne kopíruje polohu komory nachádzajúcej sa pod pyramídou.

Dĺžka Veľkej galérie ( uhol jej sklonu voči vodorovnej rovine) korešponduje s dĺžkou hlavnej polo osy (uhlom sklonu hlavnej poloosi voči vodorovnej rovine) pre  proti pohyb Slnka v binárnej sústave s X (treba pootočiť v osovej symetrii podľa roviny Ekliptiky).

Poloha Hlavy Usireho – Orióna na Senmutovej hviezdnej mape je miestom Komory kráľovnej.

Zeta – Orionis je na pozícii komory kráľa.  

Zeta Orionis (Symbol pre Veľkú pyramídu na základe prirovnania k hviezde z pásu Orióna) je umiestnená presne v strede obrysu Veľkej pyramídy na obrázku Senmutpc13pyramidc!

Dvojnásobok výšky veľkej pyramídy sa rovná dĺžke vedľajšej poloosi pre orbitálnu dráhu planéty X, podľa Senmutpc13pyramid!

Podľa sklonu bočných hrán veľkej pyramíd (obrázok Senmutpc13pyramid), na základe uhlov pod akými ich vidno na obrázku sa dá usúdiť, že pyramída bola zaznačená do mapy (pyramída bola postavená podľa mapy?) z miesta ležiaceho približne v smere od Sfingy.  Pozorovateľ sa díval z juhu na sever.  Na hviezdnej mape vidieť ale súhvezdia južnej oblohy.

Je tu teda opäť spojitosť s pretočením zemských pólov (spôsobené priblížením planéty X).

Keďže pás Orióna na Senmutovej hviezdnej mape vidieť pod uhlom približne 2,7 stupňa a na obrázku má šírku rovnú polovici výšky Veľkej Pyramídy, tak z tangensovej vety pre strany trojuholníka vyplýva, že miesto pozorovateľa bolo vo vzdialenosti približne 146,6m x  tg5,4 stupňa  = 1550m od Veľkej Pyramídy.

Je tu tiež podobnosť medzi dĺžkou Veľkej Galérie s proti pohybom Slnka voči planéte X. Keď dĺžka galérie zastupuje v podobnosti dĺžku hlavnej poloosi pre proti pohyb Slnka, tak výška galérie predstavuje dĺžku vedľajšej poloosi pre proti pohyb Slnka.  Dvojnásobok výšky Veľkej Pyramídy znázorňuje vedľajšiu poloos pre dráhu X.  na základe týchto údajov je dvoj násobok hlavnej poloosi dráhy planéty X rovný (46,11m/8,74m) x (2 x 146,64m) x (4,3 miliardy km/146,64m) = 1550m x (4,3miliardy km /146,64m) = 45,4 miliardy km.

Získali sa dva rovnaké výsledky (1550m) na základe dvoch rôznych výpočtov. Nemôže to byť náhoda!

Pohyb krokodíla (ktorý je súčastne hieroglyfickým symbolom pre súhvezdia severnej oblohy) znázornený vo viacerých momentoch (obzerá sa dozadu, pretáča sa, šplhá sa po chrbte hrocha, ktorý je symbolom pre južné súhvezdia) na spodnej časti obrázku senmutnorthernpanel predstavuje zmenu v zverokruhu.  Cirkumpolárne súhvezdia južnej oblohy boli nahradené severnými cirkumpolárnymi súhvezdiami.  Znovu to potvrdzuje teóriu o výmene pólov, pretočení Zeme spôsobenom priblížením sa planéty X k Zemi.

Všeobecná platnosť Bodeho zákona a planéta X .

Empiricky odvodená formula vyjadrujúca závislosť relatívnej vzdialenosti planéty od Slnka platí (v rámci tolerancie) aj pre hmotnejšie mesiace Jupitera (Io, Európa, Ganymed a Kallysto).  Stačí len porovnať relatívne vzdialenosti mesiacov Jupitera od Jupitera a relatívne vzdialenosti planét (v tomto prípade najvýstižnejšie Jupitera, Saturna, Uránu, Neptúna) od Slnka. Ešte názornejšie to vidieť pri porovnaní obežných rýchlostí zmienených planét (násobené konštantou 1,414, čiže druhou odmocninou z 2, alebo po pridaní faktoru 5,4km/s...) a obežných rýchlostí uvedených mesiacov Jupitera.

planéta (mesiac)    obežná rýchlosť x 1,414            obežná rýchlosť + 5,4km/s      o.r.+4,3km/s

JUPITER                18,5km/s                                                       18,5km/s              17,4km/s

SATURN                13,7km/s                                                       15,1km/s              14km/s

URÁN                     9,7km/s                                                         12,3km/s              11,2km/s

NEPTÚN                 7,6km/s                                                         10,8km/s              9,7km/s

                                Obežná rýchlosť

Io                             17,4km/s

Európa                     13,8km/s

Ganymed                 10,9km/s

Kallysto                    8,2km/s

Vybraté boli planéty a mesiace, ktorých vzájomné relatívne pomery hmotností sa príliš (rádovo) nelíšia.

 Ak okolo planéty X obiehali a obiehajú planéty, tak pre ne by tiež mal približne platiť Bodeho zákon.

Planéta X sa najpravdepodobnejšie zbavuje svojich satelitov keď je v perihéliu (periastrone). Vtedy sú satelity od X vymršťované pôsobením maximálnej zotrvačnosti (dráha X má v perihéliu maximálne zakrivenie ) a maximálnou gravitačnou  silou od Slnka (zmena približne kruhových orbít satelitov planéty X na eliptické, po kvázi ekvipotenciálnych dráhach Slnko preberá satelity od X, je tu aj analógia s Rocheovou medzou).  Po vymrštení majú satelity rýchlosť, ktorej zložky sú

 za a.

temer úniková rýchlosť (rýchlosť planéty X)

a za b.

zložka, ktorej veľkosť by sa mala približne rovnať Bodeovej obežnej rýchlosti satelitu okolo X.

Ak Jupiter zachytáva satelity od X, tak tie vlastne u neho musia skončiť s obežnou rýchlosťou ktorej zložky sú

za a.

Temer úniková rýchlosť pre danú planétu (uvažujeme pre Jupiter), je to zložka kolmá na orbitálnu dráhu Jupitera okolo Slnka a rovná sa aj rýchlosti X pri prechode okolo Jupitera

Zložka b.

Rovnajúca sa Bodeovskej rýchlosti satelitu pri opustení orbity satelitu okolo X. Táto zložka z väčšej časti slúži akoby na dobehnutie planéty (v našom príklade Jupitera).

Pri strete satelitu, ktorý opustil planétu X s Jupiterom má satelit rýchlosť, ktorej zložky sú

1. Temer 18,5km/s
2. Bodeovská rýchlosť satelitu okolo planéty X.

Z týchto dvoch zložiek sa rýchlosť 13,1km/s (odpočíta po ich zložení) použije na dobehnutie planéty (Jupitera na jeho orbitálnej dráhe).

Vo výsledku pre rýchlosť pohybu satelitu okolo zachytávajúcej planéty (v našom prípade Jupiter) je teda zahrnutá opäť Bodeovská rýchlosť+5,4km/s.  Tento vzťah nie je ale celkom presný, lebo sa tu jednalo o skladanie rýchlosti, čiže uplatňujú sa tu aj funkcie uhlov...

Keď sa opäť pozrieme na tabuľku obežných rýchlostí pre hore uvažované planéty a mesiace, tak je jasné na základe predchádzajúcej úvahy prečo  rýchlosti planét sa násobili číslom1,414..., alebo prečo sa pridávala k rýchlostiam planét hodnota 5,4km/s.

Planéty (väčšina, najmä veľké plynné) boli tiež prinesené planétou
X do slnečnej sústavy.  Majú teda Bodeovskú rýchlosť, ktorú mali aj ako obežnice X!

Ak k únikom planét z orbít okolo X dochádza tiež najmä v periastrone X voči Slnku (dôvody boli už uvedené), tak planéta po odpútaní od X má rýchlosť buď rovnú súčtu, rozdielu (výslednici po vektorovom skladaní) zložiek rýchlostí, ktoré sú

1. temer úniková rýchlosť X
2. Bodeovská rýchlosť satelitu okolo X.

Ak k úniku dôjde v takej konfigurácii polôh Slnka, X a satelitu, že rýchlosti sa sčítajú (telesá sú približne na  priamke idúcej cez Slnko, X a cez satelit), tak satelit môže od X uniknúť s rýchlosťou väčšou ako je úniková rýchlosť od Slnka a pohybuje sa niekde smerom na Alfa Centauri.

Ak k úniku dôjde v konfigurácii polôh (približne na priamke idúcej cez Slnko, satelit a X), tak satelit (perspektívna planéta) odchádza z orbity od X na samostatnú orbitu okolo Slnka s rýchlosťou rovnajúcou sa minimálne takmer úniková rýchlosť X mínus Bodeovská rýchlosť (Bodeovská rýchlosť pohybu satelitu okolo X).

Keď X je v periastrone (vzdialenosť do 120 miliónov km od Slnka), tak vďaka priblíženiu značne hmotnej X (25 x hmotnosť Jupitera) dochádza k zmenám aj na Slnku (vyššia slnečná aktivita, X môže pritiahnuť výrony častíc, hmoty, ovplyvniť magnetické pole Slnka). Nastáva obdobie maximálnej slnečnej aktivity.

Zmeny v počte, rozmiestnení a veľkosti planét (a ich mesiacov) našej slnečnej sústavy môžu byť aj na základe uvedených faktov oveľa častejšie a radikálnejšie ako sa v kozmogonických hypotézach doteraz predpokladalo.

Planéta X je teda akýmsi prenášačom planét a mesiacov, ktoré majú zrejme pôvod v mieste najväčšej tvorby a aj koncentrácie hviezd a plynných obrých planét v M42 v súhvezdí Orióna, čiže v Egyptskom Duate, rodisku bohov, teda hviezd a planét!  Transfer ide zrejme líniou najmenšieho gravitačného odporu cez systém Síria až k nám.

Spoločné symboly a dejové línie Senmutovej astronomickej mapy a Denderského zverokruhu.

Okrem niektorých, už spomínaných súvislostí sú na oboch výjavoch ako ďalšie použité spoločné (akčné) prvky znázornené pohyby muža s barlou, hviezd a sokola(ov).  Pre názornejšiu predstavu je nevyhnutné porovnávať obrázky a to napríklad den1soznakmibh a senmutpce.                                                                                 

Postava muža s barlou je v Senmutovej astronomickej mape zobrazená pri niektorých, pre pohyb X voči Slnku, Zemi dôležitých miestach, a to konkrétne pri prekročení dráhy Uránu, pri prechode popri orbite Saturna, Jupitera., pred a po pretočení (naklonení) Zeme.  Muž s  barlou zaujíma obdobné pozície aj pri zázname v Denderskom zverokruhu. Rovnaké analógie platia aj pre pohyby hviezdy a sokola.  Dôležité je aj porovnanie uhlov (vzhľadom k rovine ekliptiky), pod ktorými bola X viditeľná na oblohe. Prechod X cez rovinu ekliptiky je zaznamenaný pri prechode X popri orbite Saturna v Senmutovej hviezdnej mape ale aj v Denderskom zverokruhu.

Dráha planéty X (podľa Senmutovej mapy) pri  približovaní sa X ku Slnku na úseku od Uránu po periastron klesá od uhla viditeľnosti na oblohe približne 20 stupňov nad ekliptikou po zhruba 20 stupňov pod ekliptikou pri orbite Jupitera.  V Denderskom zverokruhu sú tieto uhly tiež také, ale pohyb akoby išiel spod roviny ekliptiky smerom nad ňu.

Keď si ale uvedomíme, že na Denderskom zverokruhu sú ako cirkumpolárne súhvezdia súhvezdia južnej hviezdnej oblohy (nie severnej,  ako tomu je v súčastnosti), tak všetko sa zhoduje.

Prečo sú zápisy polôh X (z oblohy) do zverokruhu a do hviezdnej mapy  tak vizuálne odlišné?  V Denderskom zverokruhu sú plohy X voči súhvezdiam zodiaku a jednej nebeskej pologuli zobrazené do kruhovej mapy, ktorá je priemetom pologule (oblohy) do roviny. Takáto mapa hviezdnej oblohy dobre zachytáva smery a uhly v ktorých X bola viditeľná na nočnej, prípadne aj dennej oblohe.

Senmutova hviezdna mapa zaznačuje v sebe nielen polohu X na oblohe, ale aj vzdialenosť X  od Zeme (Slnka), pričom priemet vzdialeností (X od Slnka) je  robený do roviny kolmej na hlavnú poloos eliptickej dráhy X. Sú tu okrem iného pomerne presne zaznamenané vzdialenosti X od hlavnej poloosi jej dráhy, čiže aj dĺžka vedľajšej poloosi pre dráhu X.

pokračovanie:  http://mujweb.cz/veda/mikrovlna

CD cena za textové dokumenty, obrázky a poštovné na Slovensku : 250 Sk

Brožované vydanie textov s obrázkovou dokumentáciou a poštovné : 300 Sk

 Späť na Planéta X