"Tajná"
správa Pentagónu
ZDENĚK URBAN, spolupracovník FORMÁTU
Z
Ministerstva obrany USA, Pentagónu, unikla tajná správa o možnosti prudkej
klimatickej zmeny a s tým súvisiacich ekonomických, sociálnych a bezpečnostných
komplikácií. Objednal ju dlhodobý konzultant Pentagónu a spolupracovník dnešného
amerického ministra obrany Donalda Rumsfelda, už 82-ročný Andrew Marshall.
Správa
a jej autori. Nečudo, že správu Scenár prudkej zmeny klímy a jeho
dôsledky pre národnú bezpečnosť Spojených štátov, určenú aj
prezidentovi Georgeovi Bushovi, Pentagón utajoval. Miestami je ladená priam
katastroficky. Navyše je v ostrom protiklade s doterajšou líniou Bushovej
administratívy v klimatických otázkach. Pikantné je, že britský týždenník
The Observer správu získal z nešpecifikovaných zdrojov. Aj keď sa
prakticky celý jej obsah už objavil v odborných zdrojoch, je zaujímavá.
Datovaná je októbrom 2003 a nemá ani 30 strán. Koncipovaná je tak, aby jej
obsah zvládli a stihli si ju prečítať aj veľmi zamestnaní neodborníci.
Autormi sú Peter Schwarz, konzultant CIA a bývalý šéf plánovania vo firme
Royal Dutch/Shell Group, a Doug Randall z kalifornskej Global Business Network.
Kľúčové body. Dnes prakticky všetci rátajú - ak ju vôbec
berú vážne - že klimatická zmena bude postupná. Lenže ako ukazujú nedávne
modelové štúdie a analýzy klímy, postupný rast teploty môže náhle zmeniť
teplotný režim - paradoxne k dočasnému (zhruba 100- až 1 000-ročnému)
prudkému ochladeniu.
Hybným mechanizmom zrejme bude "preklopenie" globálne prepojeného
systému teplých a studených oceánskych prúdov, ktoré rozvádzajú slnečné
teplo a chemické látky od rovníka k pólom a určujú vyparovanie vody.
Tým by o niekoľko stupňov klesla priemerná ročná teplota v Severnej
Amerike a najmä v severnej Európe vrátane Veľkej Británie. Výsledok:
drsnejšie zimy a suché letá. Európu prestane zohrievať Golfský prúd.
V Austrálii, Južnej Amerike a južnej Afrike by naopak teplota o niekoľko
stupňov vzrástla. Výsledok: enormné suchá. Postihli by aj Európu a východ
Severnej Ameriky. Zosilneli by búrky a vetry, predovšetkým v západnej Európe
a v severnom Tichomorí.
Varovná
je rýchlosť zmien. Už budúci rok vraj všelikde vo svete ľudia nadobudnú
silný dojem, že sa s klímou naozaj čosi deje. V roku 2007 môže dôjsť k záplavám
v Holandsku a Kalifornii. V lete 2010 takmer zmizne arktický ľad. Systém oceánskych
prúdov by mal skolabovať medzi rokmi 2010 a 2020. Vtedy sa naplno prejaví všetko
spomenuté.
V Európe
očakávajme stálu predpoveď: chladno, sucho a veterno.
Politické
dôsledky. Na mnohých miestach to povedie k neúrode, hladu, narušeniu
ťažby a dopravy surovín i komunikácií. Sociálne nepokoje vyvolajú migráciu
miliónov ľudí a napokon vojnové konflikty o suroviny, energiu, potraviny a
pitnú i úžitkovú vodu.
Autori
dokonca načrtávajú potenciálne spory a vojny medzi konkrétnymi krajinami a
ich alianciami a datujú ich v dekádach 2010 až 2020 a 2020 až 2030. USA a
Austrália, viac-menej sebestačné, sa zmenia na "pevnosti".
Nevyhnutný bude rozvoj jadrovej energie. S tým príde zvýšené vyzbrojovanie
krajín jadrovými bojovými prostriedkami. Už prírodné katastrofy a následné
ekonomické komplikácie si vyžiadajú milióny životov. Ďalšie milióny
zahynú vo vojnách, ktoré sa opäť stanú základným fenoménom života.
Autori odporúčajú rad preventívnych opatrení. No Doug Randall si otvorene
myslí, že je už neskoro. Obaja zdôrazňujú, ako málo si uvedomujeme, nakoľko
za svoju civilizáciu, ktorú umožnila produkcia potravín, vďačíme aspoň
hrubej stabilizácii klímy a otepleniu po skončení poslednej doby ľadovej.
Odvtedy uplynula už takmer celá typická dĺžka doby medziľadovej. A navyše
zväčša ignorujeme fakt, že k destabilizácii klímy aktívne prispievame.
Neznámou
zostáva aj dlhodobá premenlivosť toku žiarenia zo Slnka - základného
energetického vstupu do klimatického systému.